Nórsko

A tak sa ma jedného dňa môj známy Kubo pýta: „A proč nechodíš k té druhé straně Jotunheimen, jsi tam rychleji a je tam hezky.“ A vyslovil čarovné slovo „Falketind.“ Pracujem, spím, nespím, pracujem, socializujem sa, nespím, spím menej, vlastne... Nestíham. Balím sa hneď po práci, stihnúť vlak, priviezť sa k autu, koleso sfúknuté, benzínky zatvorené. Nakoniec je mojim hrdinom dňa poľský kamionista (na ktorých tak často kľajem) - nafúka koleso a vysiela ma na kamenisté cesty hôr s úsmevom, že raz niekedy niekde na pive... V�

Bežná konštelácia, Benno a ja plus pár Bavorákov, sa stretáva na mníchovskom letisku. Nikto nenapísal poslednú vôľu, beží sa „len“ 54km. Lety do Škandinávie končia skôr, ako stihneš zjesť polovicu chleba, a už vystupujeme na suchom letisku v Oslo. Krásne mesto nad krásnym zálivom. Napadne mi: „tu by sa dalo aj žiť“. Dlho sa ale snívať nedá, berieme krámy a autobus nás hneď vezie hore do kopca. Kam inam, od mora? Nad mestom jesto už snehu dosť, tak asi predsa len budeme musieť bežať. Popri dlhom jazere Mjøsa prídeme do Lillehammeru. Tam sa n

Z Trondheimu si vyberieme trasu ku švédskym hraniciam a prídeme do mesta Røros. Je to banícke mesto s pekným kostolíkom, pobeháme po uliciach, vyjdeme na malý kopček, tam je výhľad na mesto a jazerá. Zídeme k jazeru pozrieť, ako tu chytajú ryby. Každé nahodenie = jedna ryba, a nie malá. Ale ryby nemám veľmi rád. Tu sme niekoľko  metrov od švédskych hraníc, vrchy nie sú až také divoké (asi ako Roháče), volá sa to tu RONDANE. Kopce sú tu rozťahané a údolia dlhé. Chatu tam má každý, sú všade kam oko dovidí – v lete na vandrovačky a v zime

Cesta trolov  (Trollstigen): kto nešiel autom tie serpentíny, nebol v Nórsku. Môžem k tomu povedať len samé superlatívy: štyristometrový vodopád, krásne steny na lezenie, jednoducho cítime sa tu ako v raji. Hore v sedle spravíme asi dvojhodinový okruh, aby sme prišli bližšie k stenám, kde sa lezie. Meníme kulisu a zbiehame po závratných serpentínach dole do Geirangerfjordu. Raz-dva sme v kempingu, rovno pri vode, pred nosom máme obrovské lode. Tak si aj my kúpime lístky na jednu vyhliadkovú loď a prežívame tú nádheru skoro s otvorenými ústami. C

Spod Gaustatoppenu, kde sme boli včera, ideme pomaly, samotná cesta cez Nórsko ponúka pohľady, kde sa nemôžeme dosť vynadívať. Pred Geilom ostaneme stáť na obligátnu túru v tej oblasti. Nejaký Ustetind, 1376m vysoký kopček, je to viac-menej prechádzka. Po „túre“ ideme hneď dole do dediny, máme chuť na zákusky. Nájdeme malú cukráreň na posedenie. Pira si dá čokoládovú tortu a ja štrúdľu – tak taký scheiβ som jedol naposledy v Amerike. Vypijeme kávu a polovicu necháme stáť. Inak sa tam určite celkom dobre lyžuje. Keď sme už v tejto výške,

Bol som v Škandinávii na skimaratónoch (2x Wasaloppet vo Švédsku, Birkebeiner v Nórsku, Hiihto vo Fínsku) a nepoznám ani jednu z týchto krajín. Prečo? Lietadlom tam, autobusom k tratiam, preteky a nazad. S týmto naháňaním som v päťdesiatke prestal, čas je už zrelý, ale moje hory ma ešte majú. Tak by som rád, kým celkom nezostarnem, ešte niečo poliezol v Nórsku. Je to úžasne krásna krajina, tej neodolá nikto.   Vyhľadám si najkrajší cieľ a síce pohorie Trolltind, okolo 1800m, s tisícmetrovými stenami, v okolí Åndalsnes. Mala by to byť kla

         Nórsko je jedna z geologicky a geomorfologicky najkomplikovanejších krajín v Európe. Práve pobrežie Nórska (prakontinent Baltika) zachytilo náraz prakontinentu Laurentia, ktorého súčasťou bolo Grónsko, a kaledónske vrásnenie sa začalo. Vďaka vrásneniu, príkrovom či pôsobeniu vonkajších geomorfologických činiteľov sa v tejto krajine nachádza mnoho zaujímavých prírodných krás, ktoré očaria zrak aj myseľ. Cieľom našej nedávnej cesty sa stal (v porovnaní s Preikestolen, Kjeragbolten, Besseggen) pomerne málo známy Jazyk trola – Trolltu

      Oblasť Lysefjordu, je jednou z turisticky najnavštevovanejších v Nórsku nachádzajúcou sa niekoľko desiatok kilometrov východne od Stavangeru. Ľadovec sa tu s krajinou naozaj vyhral a aj vďaka rôznej odolnosti hornín sa útesy týčia až 700 metrov nad zelenou hladinou fjordu. Konkrétne útes zvaný Preikestolen. Na opačnej strane (juh) Lysefjordu sa pod vrcholom kopca zvaným Kjerag nachádza zaujímava geomorfologická hračka prírody – Kjeragbolten. V preklade klin Kjeragu.       Ide o niekoľkotonový okrúhly balvan, ktorý je zaseknutý v štrbine

         Najvyšším vrcholom Škandinávie, a nájdete to aj v starších dokumentoch či mapách, býval Glittertinden. Ešte v roku 1940 bola jeho výška 2487 m. Avšak rokmi sa vrcholová ľadovcová čiapka roztopila na súčasných približne 2464 m. Takto sa najvyšším kopcom ležiacom v pohorí Jotunheimen (Domov obrov) stal Galdhøpiggen.          Výstup na kopec ležiaci okolo 380 km od Oslo sa uskutočňuje z dvoch východiskových bodov. Z horskej chaty Juvasshytta a z horskej chaty Spiterstulen. K obom sa dá pohodlne vyviezť za mýtny poplatok autom. Juv

           Nad mestečkom Geilo, ktoré sa nachádza približne 240km severozápadne od Oslo, sa rozprestiera pôsobivý skalný útvar – Hallingskarvet. V preklade Nahá hora. Ide o masívne skalné bralo o dĺžke 35km s vrcholovou plošinou, ktoré je pozostatkom príkrovu kedysi pokrývajúcom celú náhornú plošinu Hardangervidda.   Prístup pod bralo nie je zložitý. Autom sa dá vyviezť nad údolie, v ktorom je Geilo malebne zasadené. Pokračuje sa po klasickej spevnenej ceste až k chate Prestholtseter. Za drevenou bráničkou sa začína turistický chodník,

          Prebúdzame sa asi vo výške 20m nad morom, zato však na 78. stupni severnej šírky. Je koniec augusta,takže je ťažko hovoriť o regulárnej noci, ako to pozná našinec. Ešte stále vládne polárny deň a len zatiahnuté rolety navodzujú pocit tmy, aj to nie dokonale. Ak chcete vidieť ako asi vyzerali tatranské doliny pred miliónmi rokov, tak je to možné práve na Svalbarde. Samozrejme v odlišných geologických podmienkach.     Bývame na izbe študentského internátu. Okrem obchodov tu všade panuje pekný zvyk: za dverami sa treba vyzuť. A tak aj v h

           V polovici mája 2010 som dostal možnosť pobudnúť pár dní v Oslo. Počasie našťastie vyšlo, takže tu je zopár postrehov z prechádzok centrom a blízkym okolím mesta. Vzťah severanov k prírode je známy, možno aj preto až 95% obyvateľov Oslo má vraj k najbližšiemu parku menej ako 300m od svojho bydliska.   Krajina v severnom cípe Oslofjordu je mierne zvlnená, takže prechádzky mestom sú väčšinou z kopca a do kopca. Aj dve hlavné centrá moci (Kráľovský palác a parlament - Stortinget) sú pekne oproti sebe na kopčekoch, tried

Svalbard 2008 V máji tohto roku bude pôsobiť na Špicbergoch, patriacich pod súostrovie Svalbard slovenská expedícia. Ako vznikla myšlienka uskutočniť túto akciu, aké sú ciele expedície a nejaké podrobnosti zo zákulisia nám porozpráva jeden z jej členov: skialpinista, horolezec a fotograf Róbert Blažko. Ako k tejto akcii vlastne prišlo? Koho to bol nápad? Prišiel s tým Marek Biskupič, ktorý tam bol v septembri minulého roku na študijnom pobyte. Teraz je tam tiež na škole už 6 týždňov a zabezpečuje logistiku. Ako si sa dostal do teamu ty? Nieke