Nórsko 1987, diel posledný: z Trondheimu pomaly domov

Z Trondheimu si vyberieme trasu ku švédskym hraniciam a prídeme do mesta Røros. Je to banícke mesto s pekným kostolíkom, pobeháme po uliciach, vyjdeme na malý kopček, tam je výhľad na mesto a jazerá. Zídeme k jazeru pozrieť, ako tu chytajú ryby. Každé nahodenie = jedna ryba, a nie malá. Ale ryby nemám veľmi rád. Tu sme niekoľko  metrov od švédskych hraníc, vrchy nie sú až také divoké (asi ako Roháče), volá sa to tu RONDANE. Kopce sú tu rozťahané a údolia dlhé. Chatu tam má každý, sú všade kam oko dovidí – v lete na vandrovačky a v zime na bežky. Ešte tu máme pred sebou jednu túru, ktorá (ako sa ukáže) si toto meno konečne zaslúži. Máme ale ešte pred sebou pár kilometrov.

Na rovine pri ceste je parkovisko a tam len šípka: Hytta Rondvassbu. Tak to je to naše, kukneme na plánik, to sedí. Podľa hodín je už večer, ale slnko svieti ďalej a nechystá sa zapadnúť. Je tu len pár áut a ako to vyzerá, pôjdeme zajtra na chatu na bicykloch. Asi 7 – 8km tam a nazad, budú pohodlné. Špagety (čo iné...) a jednu dózu hruškového kompótu hodíme do gágora, dáme si frťana Demänovky  a spíme ako zabití. O piatej ráno sa vstáva, praženica a káva, do termosiek čaju a ide sa. Je chladno, hneď sme pri chatách, odkladáme bicykle. Cesta je značená, ale ako ďaleko alebo ako dlho sa ide, to nepíšu. Vidíme len to, ako si pár mládencov nesie stany so sebou a cestou vidíme, že tam veľa ľudí bivakuje, ľúbia prírodu. Zase po mokrých trávach, vibramky sa už isto rozpadnú, kopec vyzerá riadne dlhý. V hornej polovici sú to šutroviská a posledný hrebeň - skaly v haldách na sebe. Štyri hodiny veľmi poctivého šliapania na vrchol. Tak to je ten RONDSLOTTET (2178m). Vidíme, že domáci schádzajú po druhej strane hrebeňa, zídu k jazeru a pôjdu loďou nazad k chate. My zostúpime dole takisto, za tri hodiny. Tak to bola konečne túra. Chatu sme si pozreli len krátko, všetko je veľmi jednoduché, ale praktické. Nóri nepotrebujú luxus. Najviac sme sa tešili bicyklom, za chvíľu sme boli pohodlne dole pri aute. Spravíme sme si najprv šumienky, voda je tu fantastická. Potom spravím cesto na palacinky – neviem koľko desiatok som ich usmažil, s lekvárom chutia giganticky. Potom sa konečne hodíme do postele, riadne unavení. Pekná túra!

Na druhý deň schádzame serpentínami z kopcov do doliny ku Kvitttfjelu, kde bývajú FIS preteky v alpskom lyžovaní, a pred Lillehammerom nás zastavia na ceste deti, ktoré predávajú čerstvé nórske jahody. Kúpime dva plné košíky, ktoré padnú za obeť v kempe. Sedíme za vidna do polnoci pri červenom vínku, sme skoro na konci výletu. Chýbal len jeden týždeň lezenia a bolo by to perfektné. Nemôžem to zmeniť, že so starnúcim lezcom nechcel nikto ísť, zato Pira bola veľmi spokojná, lebo to boli presne jej kopce. Druhý deň vybehneme hore na mostíky, tam sa štartuje v zime Birkebeiner, tisíce ľudí. Teraz sme tam sami. Ešte ideme loďou po jazere Mjøsa a do skanzenu Maihaugen, to by nemal nikto vynechať, jednoducho nádhera! Bola to obrovská robota, poznášať domy z celého Nórska aj so zariadením, krojmi... Je tam aj kostolík, kde sa chodia páriky ženiť a vydávať. Nezabudnuteľné.

Popri Hammare zbehneme dole do OSLA a ideme spať hore k mostíkom Holmenkollen. Večer si kukneme ešte lyžiarske múzeum. Potom hráme do polnoci kanastu. Búdu necháme ráno tu a ideme električkou do mesta. Obhliadka mesta, obed v cukrárni, pekelne drahé. Poobede sme na polostrove Bygdoy v múzeu.

Ďalej ideme po pobreží „nórskej Riviéry“: domy biele ako v Španielsku, jachty, vidieť, že tu žijú bohatí ľudia. My skončíme v kempingu v mestečku RISØR. Je krásne, teplo, asi pôjdem plávať. Prídem na pláž, plno ľudí, nikto vo vode. Som jediný, ktorý ide plávať, som veľký hrdina. Skočím dnu, dám si asi päťdesiatku kraula a keď vyjdem von, som skoro modrý. Voda nemá viac ako 12 – 13 stupňov. Taký blbý som bol len ja. Chceme si kúpiť na večeru lososa, ale nakoniec sa rozhodujeme ísť sa najesť do peknej reštaurácie. Bolo to tam dobré, ale cena? Za to kúpim na Slovensku jeden salaš. Vidieť, že tu žije nórska smotánka.

Pomaly sa balíme, musíme prísť presne v termíne do Kristiansandu na loď. Nemyslím radšej na tú cestu zase do Mníchova. Servus Nórsko, prídeme znova.

Áno, o dva roky sme išli na Göteborg, Švédskom, Fínskom, popri jazere Inari do mesta Kirkenes a dole celým Nórskom, a zase do Švédska a cez Dánsko nazad. 7000km som odkrútil sám. Tak som videl, kde som v zime behal. To sú pekné spomienky.

Jano Banko