Zelené Oslo

           V polovici mája 2010 som dostal možnosť pobudnúť pár dní v Oslo. Počasie našťastie vyšlo, takže tu je zopár postrehov z prechádzok centrom a blízkym okolím mesta. Vzťah severanov k prírode je známy, možno aj preto až 95% obyvateľov Oslo má vraj k najbližšiemu parku menej ako 300m od svojho bydliska.

Krajina v severnom cípe Oslofjordu je mierne zvlnená, takže prechádzky mestom sú väčšinou z kopca a do kopca. Aj dve hlavné centrá moci (Kráľovský palác a parlament - Stortinget) sú pekne oproti sebe na kopčekoch, trieda Karla Johana medzi nimi je hlavnou urbanistickou osou centra a je jedným veľkým parkom s centrálnou alejou. Kráľovský palác je usadený v rozľahlom lesoparku (Slottsparken) s mohutnými stromami a dokonalými trávnikmi - ideálne a vyhľadávané miesto na piknik. Koho to ťahá preč od veľkomestského ruchu, môže využiť pokojnejšiu univerzitnú záhradu (Universitetshagen) o kúsok vedľa.

Najväčším parkom v Oslo je asi Frognerpark, známy hlavne kvôli množstvu zaujímavo „naturalistických“ sôch a reliéfov Gustava Vigelanda. Ešte medzi vojnami tu boli väčšinou polia, park bol dokončený až okolo r. 1950. Okrem sôch sú tu obrovské trávniky, pooddeľované alejami. Tiež dobré miesto na víkendové povaľovanie. Park prakticky „cez ulicu“ susedí s ďalšími dvoma veľkými parkami, takže popod stromy sa tu dá v pohode natrénovať aj na maratón. Len nie 17. mája, to je najväčší nórsky sviatok a centrum je doslova upchaté. Ale nikde na svete asi nestretnete väčší počet ľudí v krojoch ako vtedy a tu.

Neskutočne „vypipľaná“ je botanická záhrada (Botanisk hage), pracovisko univerzity s viacerými budovami prírodovedeckých múzeí. Tabuľky s menami sú takmer pri každej tráve. Raritou je Fjellhagen – taká „megaskalka“ aj s umelým potokom a záplavou kvetov a kríkov, ktorá je geograficky organizovaná podľa jednotlivých horských oblastí Zeme. V botanickej sa to hemžilo burkami, v okolí sú nahusto usídlení moslimskí imigranti.

Podobne aj okolo susedného „Sofienbergparken“, čo je asi taký typický vnútromestský zelený obdĺžnik. Majú tu veľké detské ihriská a aby tie malé rozdivené tvory nevybiehali na ulicu, dobrí ľudia ich obohnali plotom :-) Mamičiek s deťmi tu bolo ako na MDD a medzinárodne to tu aj vyzeralo – pekná ukážka multikultúrnosti a znášanlivosti. Okrem toho sa detiská váľali po piesku a dospelí po trávnikoch.

Po ceste za ďalším zeleným ostrovom sme prekvapene čumeli na klasickú záhradkársku osadu, ako vystrihnutú z periférie našich miest (ani nie kilometer od kráľovského paláca!) a zaujímavo pôsobil aj internát s výzorom obilného sila (žeby ozajstné silo po prestavbe?). To, že bol v parku pri potoku, už tak neprekvapovalo.

Tým ďalším zeleným ostrovom je národný cintorín a čuduj sa svet, takisto obľúbené miesto na posedenie či poležanie, lebo medzi hrobmi osobností je dosť priestoru na tráve či na lavičkách.

Samostatnou kapitolou je polostrov Bygdøy (vraj najdrahšia štvrť v Oslo), s veľkým krajinárskym parkom, vilkami v zeleni a hlavne s viacerými známymi múzeami. Medzi rekonštruovanými vikingskými loďami (vstupné 60 NOK), skanzenom (Norsk Folkemuseet), oceánografickým múzeom (Norsk Maritimt Museum) alebo expozíciami venovanými Hayerdahlovi (Kon-Tiki Museet) či polárnym výskumom (Frammuseet) je možné sa motať donekonečna. Do centra (priamo k radnici) odtiaľto premáva každú polhodinu ako MHD taká malá loď (linka 91), lístok tiež ako v MHD (40 NOK na hodinu, uff). Ale prečo sprievodca od nikoho nechcel peniaze aj keď sme sa ho pýtali, nevedno :-) Asi že bol sviatok.

Ale najväčším parkom je celé okolie mesta. Kým centrum Osla je typickým kozmopolitným a husto zastavaným veľkomestom (až na tie parky na každom rohu), obytné štvrte v jeho aglomerácii pripomínajú skôr chatovú osadu ako dediny a mestečká – tradičné drevené domy, úzke kľukaté uličky, veľa stromov, sem – tam jazero či záliv, lesy, polia, lúky a kone, život na prvý pohľad v pohode, bez stresu. Na druhý pohľad už času nebolo, možno je to úplne inak, ale o tom nabudúce, ak sa mi tam podarí vrátiť.

Rišo Pouš