Na lyžiach cez Špicbergy - rozhovor s Robom Blaškom.
23.10.2008 Expedícia Svalbard 2008
V máji tohto roku pôsobila na Špicbergoch slovenská skialpinistická expedícia. Chalani sú už dávno doma. Našťastie všetci v poriadku a určite plný dojmov a zážitkov. Aby tie skúsenosti z pre nás exotickej arktickej divočiny nezostali len tak zapadnuté prachom vyspovedal som jedného z účastníkov Róberta Blaška.
Čau Robčo, tak ako dlho ste tam vlastne boli?
Odchádzali sme 2. mája a vrátili sme sa 26. mája. Ale vonku v samotnej divočine sme boli 17 dní.
Skús načrtnúť ešte raz vaše ciele a čo z toho sa vám podarilo?
Naším cieľom bolo prejsť z mestečka Longyearbyen do pohoria Atomfjella, vystúpiť na najvyšší vrch Newtontoppen 1717m a zlyžovať ho. Tiež sme chceli pokračovať ďalej do pohoria Atomfjella a pokúsiť sa o nejaké zimné lezecké prvovýstupy alebo prvojazdy. Nakoniec sa nám podarilo iba vystúpiť na Newtontoppen a zlyžovať ho. Cestou späť sme sa ešte zastavili v jednom sedle, odkiaľ sme urobili krátke výpady na okolité kopčeky a trochu si užili arktický prašan. Nevedeli sme však, koľko nám bude trvať cesta späť a na aké problémy ešte narazíme, takže sme sa skôr ponáhľali do Longyearbyen.
Koľko kilometrov ste prešli a ako ste sa orientovali, napríklad v hmle?
Za 17 dní sme urazili približne 300 kilometrov. Mali sme zo sebou mapy a GPS súradnice po jednej z predchádzajúcich expedícií. Smer sme určovali podľa GPS prístroja a často aj pomocou kompasu.
S čím ste mali najväčšie problémy?
Asi s časovým rozvrhom expedície a potom trochu aj s neposlušnými saňami. A najmä s otlakmi, s ktorými ja konkrétne som mal najväčšie problémy, a ktoré mi strpčili život a nedovolili vychutnať si expedíciu od začiatku do konca.
Akú ste používali výstroj?
Všetci sme mali skialpovú výstroj s techom, švajčiarska kolegyňa na náš obdiv to celé odšľapala na diamire a vcelku ťažších lyžiach. V mraze nás zahrievali páperové bundy Khumbu down od firmy NORTHLAND s výbornými parametrami . Čo sa týka stanov tie sme mali od firmy HUSKY. Veľmi dobre sa osvedčili. Oddych v horizontálnej polohe sme si užívali v syntetických spacákoch od Mammuta. Výborne sa nám na tieto podmienky osvedčili ponožky z merino vlny od firmy PROGRESS.
Čo ste jedli? Na takejto akcii je to dosť dôležité. Varenie zaberie určite veľa času.
Energiu nám dopĺňali TEKMAR tyčinki. Hitom sa stali najmä Willin tyčinky, ktoré boli predmetom rôzneho obchodovania. Dobre padlo aj sušené ovocie. Na každý deň sme mali rozrátanú porciu dehydrovanej stravy, prípadne nejaký ten wifón. Ráno sme jedli vločky. Ako správni Slováci sme mali so sebou aj nejakú tu slaninku a syr. Zo začiatku sme mali aj arabský chlieb a kaviárovú pastu na spestrenie. Varenie bolo dosť obtiažne, keďže sa nám pokazil varič hneď druhý večer, takže nám ostali iba dva. Role kuchárov sa zhostili Sina a Zajo, aby to išlo čo najrýchlejšie. Zabralo nám to aj tak denne zhruba 2-3 hodiny, niekedy aj viac.
Po celodennom šlapaní ste určite neboli vždy suchí, ako ste sušili veci v mrazoch?
Paradoxne , keď bolo slnečno a mrazivo to bol najmenší problém, lebo veci lepšie vymrzli a vlhkosť sa odparila. Nepríjemné boli však prvé dni keď bola stále hmla a kritický bol štvrtý deň, kedy bola hustá hmla, vietor a strašne vlhký vzduch od oceánu, ktorý nepríjemne zaliezal pod nechty a všetko v stane bolo vlhké. Samozrejme každý mal náhradné suché oblečenie.
Využili ste satelitný telefón? Ako ste dobíjali baterku?
Využili sme ho hlavne nato, aby sme podávali čerstvé info na web. Tiež nám mohli ľudia poslať sms a povzbudiť nás. S dobíjaním bol problém, solárny panel s nabíjačkou moc nespolupracoval, a tak sme museli baterku šetriť a zapínať len raz denne.
Mali ste nejaké kontakty s medveďmi? Použili ste pušku?
Prvú -starú stopu sme križovali druhý deň vo fjorde, ale po zvyšok expedície sa nám vyhýbali. Až keď sme sa vracali späť, v diaľke sme zbadali malú bodku ako sa ladne a rýchlo presúva po fjorde. Zblízka stopa po tej bodke nevyzerala až tak nevinne. Každopádne sme radi, že aspoň takto z diaľky sa nám podarilo vidieť kráľa arktického regiónu. Pušky sme nemuseli použiť, aj keď nás trochu lákalo vystreliť si z tých starých Mauserov z 2. svetovej vojny a presvedčiť sa o ich funkčnosti.
Ako zapadla do tímu vaša kamoška zo švajcu?
Veľmi dobre. Určite to nemala s nami ľahké. Častokrát sme nemali chuť v tých podmienkach prekladať každú vetu a tak niekedy nevedela čo sa vlastne deje. Fyzicky dala zabrať niekedy aj nám, až som to nechápal, kde sa to v nej berie. Nečudo, že chce ašpirovať na horskú vodkyňu. Najviac ju mrzelo, že sme nestihli lezenie a vláčili zbytočne vercajg celú cestu tam a späť.
Najsilnejšie zážitky?
Veľmi na mňa zapôsobila arktická divočina, s úžasným tichom. O to negatívnejšie pocity som mal keď sme stretli komerčnú skupinu na skútroch a s vodcami. Veľký zážitok je aj polárny deň a svetlo 24 hodín denne. Toto u nás v našich končinách nezažijeme.
Viem, že si nadšený fotograf. Podarilo sa ti v tomto stave niečo aj odfotiť?
Nepodarilo sa mi všetko podľa mojich predstáv. Fotili sme však dvaja a keď sme dali materiál dokopy tak to celkom ujde.
Aký foťák si používal? Neboli problémy so zimou?
Mal som so sebov dve zrkadlovky. Jednu digitálnu a jednu klasickú, s ktorou som fotil na diáky. Baterky som musel šetriť, vydržali však až dokonca. Jeden foťák sa pokazil - skorodovali kovové súčiastky. Podarilo sa mi ho však doma opraviť.
Aké si mal pocity, keď si sedel v lietadle po ceste domov?
Musím sa priznať, že dobré. Tešil som sa na dobré jedlo, priateľku, rodinu a všetky bežné veci. A hlavne, že si doliečim otlaky a nechám nohy oddýchnúť. A keďže som bol na chvoste skoro vždy ja, tešil som sa aj, že nemusím nikoho dobiehať a nikto nemusí na mňa čakať.
Návratom domov to všetko určite nekončí. Čo s filmom a fotkami? Budú nejaké prezentácie?
Určite by sme chceli spraviť nejaké prezentácie. Po expedícii sme však mali všetci veľa iných povinností, čo predlžovalo spracovanie fotomateriálu. Uvidíme či sa podarí chalanom zo štúdia madmarmot.eu spraviť z objemného filmového materiálu niečo, čo sa bude dať premietnuť verejnosti.
Plánujete využiť svoje skúsenosti a kontakty(sponzori) na nejaké ďalšie expedície?
Určite áno. Uvidíme, však, či budú spokojní s naším výkonom a spoluprácou tak, aby nás podporili aj v budúcnosti.
Swalbard Team:
Sina Boeckli, Juraj Danko, Milan Válek, Martin Buliak, Marek Biskupič, Ján Kořínek, Róbert Blaško
Web expedície
Za rozhovor ďakuje a veľa ďalších pekných zážitkov v divočine praje
M.Bartoň
V máji tohto roku pôsobila na Špicbergoch slovenská skialpinistická expedícia. Chalani sú už dávno doma. Našťastie všetci v poriadku a určite plný dojmov a zážitkov. Aby tie skúsenosti z pre nás exotickej arktickej divočiny nezostali len tak zapadnuté prachom vyspovedal som jedného z účastníkov Róberta Blaška.
Čau Robčo, tak ako dlho ste tam vlastne boli?
Odchádzali sme 2. mája a vrátili sme sa 26. mája. Ale vonku v samotnej divočine sme boli 17 dní.
Skús načrtnúť ešte raz vaše ciele a čo z toho sa vám podarilo?
Naším cieľom bolo prejsť z mestečka Longyearbyen do pohoria Atomfjella, vystúpiť na najvyšší vrch Newtontoppen 1717m a zlyžovať ho. Tiež sme chceli pokračovať ďalej do pohoria Atomfjella a pokúsiť sa o nejaké zimné lezecké prvovýstupy alebo prvojazdy. Nakoniec sa nám podarilo iba vystúpiť na Newtontoppen a zlyžovať ho. Cestou späť sme sa ešte zastavili v jednom sedle, odkiaľ sme urobili krátke výpady na okolité kopčeky a trochu si užili arktický prašan. Nevedeli sme však, koľko nám bude trvať cesta späť a na aké problémy ešte narazíme, takže sme sa skôr ponáhľali do Longyearbyen.
Koľko kilometrov ste prešli a ako ste sa orientovali, napríklad v hmle?
Za 17 dní sme urazili približne 300 kilometrov. Mali sme zo sebou mapy a GPS súradnice po jednej z predchádzajúcich expedícií. Smer sme určovali podľa GPS prístroja a často aj pomocou kompasu.
S čím ste mali najväčšie problémy?
Asi s časovým rozvrhom expedície a potom trochu aj s neposlušnými saňami. A najmä s otlakmi, s ktorými ja konkrétne som mal najväčšie problémy, a ktoré mi strpčili život a nedovolili vychutnať si expedíciu od začiatku do konca.
Akú ste používali výstroj?
Všetci sme mali skialpovú výstroj s techom, švajčiarska kolegyňa na náš obdiv to celé odšľapala na diamire a vcelku ťažších lyžiach. V mraze nás zahrievali páperové bundy Khumbu down od firmy NORTHLAND s výbornými parametrami . Čo sa týka stanov tie sme mali od firmy HUSKY. Veľmi dobre sa osvedčili. Oddych v horizontálnej polohe sme si užívali v syntetických spacákoch od Mammuta. Výborne sa nám na tieto podmienky osvedčili ponožky z merino vlny od firmy PROGRESS.
Čo ste jedli? Na takejto akcii je to dosť dôležité. Varenie zaberie určite veľa času.
Energiu nám dopĺňali TEKMAR tyčinki. Hitom sa stali najmä Willin tyčinky, ktoré boli predmetom rôzneho obchodovania. Dobre padlo aj sušené ovocie. Na každý deň sme mali rozrátanú porciu dehydrovanej stravy, prípadne nejaký ten wifón. Ráno sme jedli vločky. Ako správni Slováci sme mali so sebou aj nejakú tu slaninku a syr. Zo začiatku sme mali aj arabský chlieb a kaviárovú pastu na spestrenie. Varenie bolo dosť obtiažne, keďže sa nám pokazil varič hneď druhý večer, takže nám ostali iba dva. Role kuchárov sa zhostili Sina a Zajo, aby to išlo čo najrýchlejšie. Zabralo nám to aj tak denne zhruba 2-3 hodiny, niekedy aj viac.
Po celodennom šlapaní ste určite neboli vždy suchí, ako ste sušili veci v mrazoch?
Paradoxne , keď bolo slnečno a mrazivo to bol najmenší problém, lebo veci lepšie vymrzli a vlhkosť sa odparila. Nepríjemné boli však prvé dni keď bola stále hmla a kritický bol štvrtý deň, kedy bola hustá hmla, vietor a strašne vlhký vzduch od oceánu, ktorý nepríjemne zaliezal pod nechty a všetko v stane bolo vlhké. Samozrejme každý mal náhradné suché oblečenie.
Využili ste satelitný telefón? Ako ste dobíjali baterku?
Využili sme ho hlavne nato, aby sme podávali čerstvé info na web. Tiež nám mohli ľudia poslať sms a povzbudiť nás. S dobíjaním bol problém, solárny panel s nabíjačkou moc nespolupracoval, a tak sme museli baterku šetriť a zapínať len raz denne.
Mali ste nejaké kontakty s medveďmi? Použili ste pušku?
Prvú -starú stopu sme križovali druhý deň vo fjorde, ale po zvyšok expedície sa nám vyhýbali. Až keď sme sa vracali späť, v diaľke sme zbadali malú bodku ako sa ladne a rýchlo presúva po fjorde. Zblízka stopa po tej bodke nevyzerala až tak nevinne. Každopádne sme radi, že aspoň takto z diaľky sa nám podarilo vidieť kráľa arktického regiónu. Pušky sme nemuseli použiť, aj keď nás trochu lákalo vystreliť si z tých starých Mauserov z 2. svetovej vojny a presvedčiť sa o ich funkčnosti.
Ako zapadla do tímu vaša kamoška zo švajcu?
Veľmi dobre. Určite to nemala s nami ľahké. Častokrát sme nemali chuť v tých podmienkach prekladať každú vetu a tak niekedy nevedela čo sa vlastne deje. Fyzicky dala zabrať niekedy aj nám, až som to nechápal, kde sa to v nej berie. Nečudo, že chce ašpirovať na horskú vodkyňu. Najviac ju mrzelo, že sme nestihli lezenie a vláčili zbytočne vercajg celú cestu tam a späť.
Najsilnejšie zážitky?
Veľmi na mňa zapôsobila arktická divočina, s úžasným tichom. O to negatívnejšie pocity som mal keď sme stretli komerčnú skupinu na skútroch a s vodcami. Veľký zážitok je aj polárny deň a svetlo 24 hodín denne. Toto u nás v našich končinách nezažijeme.
Viem, že si nadšený fotograf. Podarilo sa ti v tomto stave niečo aj odfotiť?
Nepodarilo sa mi všetko podľa mojich predstáv. Fotili sme však dvaja a keď sme dali materiál dokopy tak to celkom ujde.
Aký foťák si používal? Neboli problémy so zimou?
Mal som so sebov dve zrkadlovky. Jednu digitálnu a jednu klasickú, s ktorou som fotil na diáky. Baterky som musel šetriť, vydržali však až dokonca. Jeden foťák sa pokazil - skorodovali kovové súčiastky. Podarilo sa mi ho však doma opraviť.
Aké si mal pocity, keď si sedel v lietadle po ceste domov?
Musím sa priznať, že dobré. Tešil som sa na dobré jedlo, priateľku, rodinu a všetky bežné veci. A hlavne, že si doliečim otlaky a nechám nohy oddýchnúť. A keďže som bol na chvoste skoro vždy ja, tešil som sa aj, že nemusím nikoho dobiehať a nikto nemusí na mňa čakať.
Návratom domov to všetko určite nekončí. Čo s filmom a fotkami? Budú nejaké prezentácie?
Určite by sme chceli spraviť nejaké prezentácie. Po expedícii sme však mali všetci veľa iných povinností, čo predlžovalo spracovanie fotomateriálu. Uvidíme či sa podarí chalanom zo štúdia madmarmot.eu spraviť z objemného filmového materiálu niečo, čo sa bude dať premietnuť verejnosti.
Plánujete využiť svoje skúsenosti a kontakty(sponzori) na nejaké ďalšie expedície?
Určite áno. Uvidíme, však, či budú spokojní s naším výkonom a spoluprácou tak, aby nás podporili aj v budúcnosti.
Swalbard Team:
Sina Boeckli, Juraj Danko, Milan Válek, Martin Buliak, Marek Biskupič, Ján Kořínek, Róbert Blaško
Web expedície
Za rozhovor ďakuje a veľa ďalších pekných zážitkov v divočine praje
M.Bartoň
Fotky Na lyžiach cez Špicbergy - rozhovor s Robom Blaškom.
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (2104x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (914x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (795x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (755x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (702x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (693x)
- ŠUPka 2024 (655x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (614x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (601x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (589x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...